Dilema vo vzťahu

Mám trochu dilemu ako riešiť svoj vzťah s partnerom. Sme spolu 5 rokov, obaja čoskoro 50, každý 2 deti. On má deti skoro dospelých, ktoré vída 1x za 14 dni. Moje sú na základnej škole stále so mnou (otec nefunguje). Každý máme svoj byt ale prakticky je skoro stále u mňa okrem dní keď je pracovne preč alebo má svoje deti. Bohužiaľ si veľmi nerozumie s mojím starším synom. Program moje deti peskuje za drobnosti, ktoré ja neriešim. Nedá si povedať. On robí vždy všetko dobre a je v práve. Proste je pedant a musí mať vždy posledné slovo. Mladší to toľko nerieši, ale starší ho už vyložene nemá rád.

Možno hrá rolu aj nastupujúca puberta. Sú aj situácie kedy spolu blbnú a všetko je v pohode ale jednoducho to napätie čo zas bude blbo tam je skoro stále. Chápem syna ale na druhú stranu mu nechcem vo všetkom ustupovať a vzťah ukončovať. Keď navrhnem aby bol priateľ častejšie pri sebe a nechal mi viac priestoru len s deťmi urazí sa. On nebude predsa sám doma čakať až si ma deti užijú a príde na rad on. Jemu to ale predsa tiež musí byť nepríjemné tá atmosféra. Vídať sa bez deti kategoricky odmietol. Nemám stráženie a cez noc ich samotné nechávať ešte nechcem.

Fakt neviem, prečo teda priateľ nechápe a nerešpektuje to, čo som mu povedala. Je mi to celkom ľúto, ale neviem, čo s tým. Chápem obe strany, lenže priateľ by sa mal nad sebou trochu zamyslieť a nepeskovať ich. Koľkokrát som mu to už hovorila a prosila ho.. Zrejme nemá záujem počúvať, jednoducho to nezaberá a on si stále ide tú svoju a ja to jednoducho nechápem. Predsa ak ma miluje, tak ma bude akceptovať takú, aká som a so všetkým, čo mám, to znamená aj deti. Celkom ma to trápi, pretože by som nerada, aby náš vzťah skončil, zároveň ale zase nechcem trpieť jeho správanie voči mojim deťom, pretože sa mi to nepáči. A naozaj neviem, ako sa mám z tohto bludného kruhu dostať a ako to vyriešiť tak, aby sme spolu vychádzali všetci v pohode a pokoji.